Prioritné okruhy vedecko-výskumnej problematiky
slovenského zdravotníctva na r. 2008 - 2011:
Zoznam podporovaných oblastí na r. 2008

Návrh materiálu bol prijatý na riadnom plenárnom zasadnutí Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „rada“) dňa 07. februára 2008, zverejnený v súlade so Smernicou MZ SR č. 15854/2007 v období od 22. februára 2008 do 20. marca 2008 na verejnú diskusiu na webovskej stránke MZ SR. Po obdržaní návrhov a diskusných pripomienok boli tieto analyzované v príslušných odborných komisiách VR MZ SR a v predsedníctve Vedeckej rady MZ SR.

Rada po diskusii a v kooperácii s predsedami príslušných odborných komisiách VR MZ SR predkladá v súlade so Smernicou MZ SR č. 15854/2007 z 28. mája 2007 tento návrh na rokovanie gremiálnej porady ministra zdravotníctva SR.

Súčasne konštatuje, že v súlade s citovanou smernicou ide o zoznam prioritných oblastí na r. 2008 a v kontexte predpokladanej výzvy na 4. kolo podávania projektov o zoznam oblastí na podávanie projektov na obdobie 2008-2011.

I. CHOROBY SRDCA, PĽÚC A CIEV

Epidemiológia kardiovaskulárnych chorôb

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne ochorenia sú v Slovenskej republike najčastejšou príčinou mortality. Na komplikácie aterosklerózy umiera viac ako 50% občanov SR. Výskum príčin, patogenézy, klinických prejavov a komplikácií kardio a cerebrovaskulárnych ochorení je preto zásadnou prioritou v oblasti biomedicínskeho výskumu.

Diabetes 2. typu postihuje takmer 7% a metabolický syndróm viac ako 20% populácie SR. Obidve ochorenia sú spojené s 2-4-násobne zvýšeným rizikom rozvoja kardiovaskulárnych ochorení a diabetes je spojený aj s rizikom závažných mikrovaskulárnych komplikácií.

Epidemiológia respiračných chorôb

V ekonomicky rozvinutých krajinách je chronická obštrukčná choroba pľúc (ďalej len „CHOCHP“) štvrtou najčastejšou príčinou mortality, pričom sa predpokladá, že do roku 2020 bude CHOCHP treťou najčastejšou príčinou smrti v celosvetovom meradle. Bronchiálna astma a chronický kašeľ sa tiež výrazne podieľajú na morbidite vo všetkých európskych krajinách. Štatistika Európskej respirologickej spoločnosti uvádza prítomnosť nočného kašľa u 30%, produktívneho kašľa u 10% a neproduktívneho kašľa u 10% populácie.

Spánkové apnoe postihuje 4-6 % dospelej populácie, pričom je nezávislým rizikovým faktorom závažných kardiovaskulárnych ochorení, akými sú artériová hypertenzia, cievne mozgové príhody, ischemická choroba srdca a zlyhanie srdca. Súčasne je spánkové apnoe asociované s vysokým rizikom inzulínovej rezistencie, s prítomnosťou metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.

Výskumné smerovanie v oblasti kardiovaskulárnych chorôb

Najvýznamnejším patologicko-anatomickým substrátom chorôb srdca a ciev je ateroskleróza. Analýzy pilotných epidemiologických štúdií doteraz vykonaných na Slovensku ukázali alarmujúco vysoký výskyt závažných rizikových faktorov aterosklerózy. Rizikové faktory aterosklerózy sa často zhlukujú v rámci vysokorizikových stavov, akými su metabolický syndróm, diabetes mellitus 2. typu, spánkové apnoe, niektoré endokrinné ochorenia (hypotyreóza, deficit rastového hormónu, hyperkorticizmus) a chronické renálne ochorenia. Výskum v posledných rokoch naznačuje, že z patogenetického hľadiska zohráva v rozvoji aterosklerózy významnú úlohu chronický subklinický zápal. Predpokladá sa, že subklinický zápal sa môže spolupodieľať na rozvoji kardiovaskulárnych chorôb pri metabolickom syndróme, diabete 2. typu, pri CHOCHP, spánkovom apnoe, ako aj pri systémových chorobách spojiva.

Navrhuje sa preto podporiť výskumné projekty zamerané na: a) sledovanie genetických a environmenálnych faktorov zúčastňujúcich sa na rozvoji aterosklerózy, b) sledovanie genetických, humorálnych a environmenálnych faktorov zúčastňujúcich sa na rozvoji patomechanizmov pri vzniku a rozvoji obezity, metabolického syndrómu a diabetu 2. typu, c) uskutočnenie prospektívnej randomizovanej intervenčnej štúdie zameranej na sledovanie farmakologického ovplyvnenia rizikových faktorov aterosklerózy; súčasne hodnotiť farmakoekonomické parametre intenzívnej a konvenčnej starostlivosti o pacientov s definovanými rizikovými faktormi aterosklerozy, d) sledovanie markerov včasného poškodenia myokardu.

Výskumné smerovanie v oblasti respiračných chorôb

V oblasti pneumológie je potrebné sústrediť výskumné zameranie na obštrukčné choroby pľúc – CHOCHP a bronchiálnu astmu, ako aj na chronický kašeľ. Prioritami sa stáva: a) po epidemiologickej stránke zmapovať výskyt chronických obštrukčných pľúcnych chorôb na Slovensku, b) sledovať interakcie medzi genetickými faktormi a prostredím v progresii obštrukčnej ventilačnej poruchy a/alebo chronického kašľa, c) identifikovať patogenetické mechanizmy, ktoré prispievajú k rozvoju CHOCHP a bronchiálnej astmy. Výskyt aterosklerózy a jej komplikácií, ako aj výskyt metabolických porúch je u pacientov s CHOCHP vyšší ako v populácii osôb bez obštrukčnej ventilačnej poruchy. Súčasne je častá koincidencia CHOCHP s poruchami dýchania v spánku – obštrukčným spánkovým apnoe, ktoré je často asociované s artériovou hypertenziou a metabolickým syndrómom. Preto je potrebné sústrediť výskumné zameranie taktiež na sledovanie ochorení asociovaných s CHOCHP a na tzv. systémové prejavy tohoto ochorenia.

Sumarizácia preferovaných oblastí:

Farmakoekonomické hodnotenie intenzívnej a konvenčnej starostlivosti o pacientov s definovanými rizikovými faktormi aterosklerózy.

Molekulárno-biologické aspekty rozvoja obezity s dôrazom na úlohu hormónov.

Markery včasnej diagnostiky a kvality terapie včasného poškodenia myokardu a chronického srdcového zlyhania.

Molekulárno-biologické aspekty metabolických porúch u pacientov s ochoreniami respiračného systému.

II. ONKOLOGICKÉ OCHORENIA

Nádorové ochorenia patria k hlavným príčinám chorobnosti a úmrtí u obyvateľstva priemyselne vyspelých krajín, vrátane obyvateľstva SR. V posledných rokoch došlo k explózii poznatkov o nádorových ochoreniach, ktoré sa sústreďujú do nasledovných oblastí:

Preto je žiadúce orientovať výskumné kapacity slovenského zdravotníctva do vyššie menovaných oblastí, so zameraním najmä na nižšie uvedené hlavné ťažiskové programy:

Výstupom riešenia každého predloženého a schváleného vedecko-výskumného projektu v oblasti „Onkológia“ by mala byť snaha o zlepšenie diagnostických algoritmov, inovácia terapeutických protokolov, stále užšia individualizácia terapie a dosiahnutie zlepšenia kvality života a dĺžky prežívania onkologického pacienta.

III. CHOROBY SÚVISIACE S MATERSTVOM A DETSKÝM VEKOM

III. 1. a. Pôrodníctvo

Absencia národného perinatologického programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca v minulých rokoch priniesla negatívne výsledky. Popri výraznom, takmer 50% poklese pôrodnosti sme za obdobie 15 rokov po rozdelení Československa dosiahli takmer dvojnásobne horšie výsledky v perinatálnej mortalite a morbidite v porovnaní s Českou republikou.

Národný program starostlivosti o deti a dorast v SR v Slovenskej republike prijatý na roky 2008-2015, podobne ako v súčasnosti pripravovaný Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia v SR, vrátane pozornosti zameranej predovšetkým na prenatálnu diagnostiku a liečbu plodu in utero by mali prinesť zlepšenie kvality štatistických ukazovateľov perinatálnej mortality a morbidity zdokonalením prenatálnej diagnostiky intrauterinného ohrozenia zdravého plodu hypoxiou a súčasne aj zvýšenie kvality genofondu populácie včasnou diagnostikou a liečbou geneticky podmienených a vrodených a metabolických ochorení plodu.

Dôležitou súčasťou zmienených celoštátnych programov je aj ekonomický prínos vo forme znížených nákladov do zdravotnej a sociálnej starostlivosti o telesne alebo duševne postihnutého jedinca, pri včasnej prenatálnej diagnostike a účinnej intrauterinnej liečbe ohrozeného alebo postihnutého plodu. Významnou zložkou je dobudovať Národné centrum materno-fetálnej medicíny v Bratislave ako vrcholného odborného zariadenia pre výskum, diagnostiku a liečbu ochorení plodu a novorodencov.

III. 1. b. Gynekológia

Miniinvazívna chirurgia je operačná technika šetriaca pacientku pri zachovaní celého rozsahu chirurgického výkonu. Takýto postup dovoľuje intímny kontakt s operačným poľom, selektívny prístup ku tkanivám šetriacim lymfatický systém a vegetatívne nervstvo. Výsledkom je včasná rekonvalescencia, návrat k plnohodnotnému životu v pooperačnom období aj po radikálnych operáciách pacientok s onkologickým ochorením a endometriózou.

Ťažiskom navrhovanej vedeckej činnosti je:

III. 2. Detský vek

Východisko:

Incidencia vrodených vývojových chýb, genetických a imunitne podmienených ochorení má na Slovensku stúpajúcu tendenciu, avšak prevencia a rozsah diagnostiky stále zaostáva za vyspelými krajinami.

Ciele programu:

Cieľom vedeckého programu je stimulácia aktivít zameraných na podporu zdravia a zdravého štýlu života, zníženie negatívnych vplyvov životného prostredia a zvýšenie účinnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v záujme obmedzenia negatívnych dôsledkov chorôb. Podporujú sa akademické výskumné aktivity vychádzajúce z univerzitných inštitúcii a aplikujúce novšie biomedicínske poznatky, ako aj multidisciplinárne výskumné siete v pediatrickej praxi, zamerané na štúdium zdravotného stavu väčších populácii novorodencov, detí a mladistvých. Významným nástrojom na identifikáciu pôsobenia environmentálnych, genetických, výživových, sociálnych a iných faktorov na zdravie detí, ako aj na poznanie vzťahov medzi parametrami prenatálneho obdobia a chronickými chorobami detského a dospelého veku je dlhodobé sledovanie kohort rodičia - deti.

Vedecké okruhy programu
Program sa koncentruje na otázky:

Ku špecifickým vedeckým okruhom projektu patria:

Charakteristika očakávaných výsledkov riešenia:

IV. CHOROBY POHYBOVÉHO ÚSTROJENSTVA

1. Sledovanie autoimunitných syndrómov pri chromozomálnych aberáciach.

Jedná sa o zaujímavý klinický problém z reumatologického hľadiska. Pri týchto chorobách sa často vyskytujú združené autoimunitné choroby, ako je juvenilná idiopatická artritída, reumatoidná artritída a systémový lupus erythematosus, prípadne dermatomyozitída/polymyozitída najmä pri Klinefelterovom syndróme. Pri Turnerovom syndróme sa môže vyskytovať juvenilná idiopatická artritída, alebo artritídy podobné reumatoidnej artritíde. V rámci pripravovaného výskumu v budúcich rokoch je žiadúce sa snažiť pri difúznych chorobách spojiva sledovať mutácie génov v snahe odhaliť v našej populácii chorých s autoimunitnými chorobami, mutáciu génov podieľajúcich sa na vývoji autoimunitných chorôb, najmä pri juvenilnej idiopatickej artritíde.

Ďalej sa odporúča sledovať genetickú variáciu v autoimunitnom géne PTPN22 na diferenciáciu T lymfocytov u pacientov s reumatoidnou artritídou a ich prvostupňových príbuzných. Reumatoidná artritída je najčastejšie systémové ochorenie, ktoré postihuje približne 1 % svetovej populácie. Zatiaľ čo etiológia RA zostáva neobjasnenou, je v súčasnosti jasné, že genetická predispozícia hrá významnú úlohu pri vzniku ochorenia.

Nedávno objavený single-nucleotide polymorfizmus (zámena C na T na pozícii 1858) génu PTPN22 kódujúcom lymfoidnú tyrozínfosfatázu (LYP) je po špecifických HLA variantoch v oblasti hlavného histokompatibilného komplexu, druhou najčastejšou genetickou variantou asociovanou s RA a inými autoimunitnými ochoreniami ako sú diabetes mellitus typ 1, juvenilná idiopatická artritída, či systémový lupus erythematosus. Je pomerne dobre známe, že pomocné CD4+ T lymfocyty hrajú primárnu úlohu v rozvoji zápalu u RA. RA sa považuje tradične za ochorenie vedené Th 1 pomocnými lymfocytmi. Najnovšie dáta však poukazujú na kľúčovú úlohu Th 17 subpopulácie pri rozvoji RA. Produkciou niektorých interleukínov (IL) ako napr. IL-2 sú CD4+ lymfocyty nevyhnutné pri aktivácii cytotoxických CD8+ T lymfocytov, podieľajúcich sa na deštrukcii tkaniva postihnutého zápalovým procesom. Antigénny receptor T lymfocytov (TCR) je významným mediátorom regulujúcim funkciu CD4+ T lymfocytov. Alela PTPN22 T1858 vedie k zámene aminokyseliny arginínu za tryptofán na pozícii 620 v proteíne LYP. Funkcia tohto proteínu je pomerne málo známa a prakticky obmedzená na interakciu so signálnymi kinázami v CD4 lymfocytoch. LYP je negatívnym regulátorom kináz, ktoré sprostredkúvajú prenos signálu z TCR komplexu (TCRζ/CD3) v CD4+ lymfocytoch. TCR vedie k transaktivácii génu pre IL-2. Je zaujímavé, že fosfatázová aktivita variantu LYP enkódovaného génom asociovaného s RA (T1858) je vyššia ako bežného variantu. A teda paradoxne, dochádza k silnejšej inhibícii signálu z TCR. Akým mechanizmom sa variant T1858 teda podieľa na vzniku autoimunitného procesu zatiaľ nie je jasné. Cieľom výskumu je prispieť k objasneniu funkcie LYP v CD4+ lymfocytoch.

Pracovnou hypotézou je, že variant LYP, kódovaný génom s alelou T1858 sa podieľa na odlišnej maturácii naivných CD4 buniek na jednotlivé stubtypy pomocných lymfocytov (Th1, Th2 alebo Th17) v porovnaní s bežnou alelou 1858 v géne PTPN22. Výskum v budúcnosti prispeje veľkou mierou k porozumeniu vplyvu variácie génu PTPN22 na diferenciáciu T lymfocytov, ktorá je jedným z kľúčových patogenetických procesov v rozvoji chronického zápalu u RA.

Treťou časťou výskumného zámeru je sledovanie porúch muskuloskeletálneho aparátu pri Downovom syndróme, pričom je potrebné sa zamerať na skeletálne zmeny, atlanto-axiálnu dislokáciu, predčasný vývoj degeneratívnych zmien kĺbov, najmä koxartrózy, prípadne artropatie, ktoré sú veľmi podobné klinickému obrazu juvenilnej idiopatickej artritídy. Včasná diagnostika a liečba porúch pohybového ústrojenstva pri vyššie uvedených chromozomálnych aberáciach pomôže zmierniť priebeh a zlepšiť prognózu pacientov s Downovým syndrómom, hlavne čo sa týka zlepšenia kvality života. Na výbere pacientov je žiadúce spolupracovať s endokrinológom dospelých a detí, so SZU centrom Downovho syndrómu. Pacienti by mali byť klinicky vyšetrení, stanoví sa profil autoprotilátok, hormonálne analýzy a podľa platných diagnostických kritérií sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť zápalových reumatických ochorení, alebo prítomnosť kongenitálnej alebo familiárnej artropatie, juvenilnej idiopatickej artritídy, prípadne iných odchyliek zo strany pohybového ústrojenstva, ako je hypermobilný syndróm, predčasná koxartróza a atlanto-axiálna dislokácia. Dôležité bude tiež sledovanie terapeutických postupov zo strany bazálnej liečby pri výskyte autoimunitných chorôb pri chromozomálnych aberáciach, ako aj špeciálne rehabilitačné postupy.

Ďalšou časťou potenciálneho výskumu je sledovanie genetických mutácii na 18 chromozóme v priebehu chronickej multifokálnej osteomyelitídy u detí a iných autoimunitných ochorení, ako je familiárna hypertrofická synovitída u detí. Tieto nozologické jednotky patria medzi vzácne autoimunitné ochorenia a o ich nozografickom ohraničení je potrebné získať ďalšie poznatky.

2. Sledovanie vzťahu osteoporózy a kardiovaskulárneho ochorenia

Osteoporóza a ateroskleróza sa dlho považovali za dve nezávislé ochorenia, ktorých spoločným znakom je rastúca incidencia s vekom. Osteoporóza a ateroskleróza sú chronické degeneratívne ochorenia a v súčasnosti sa celosvetovo radia medzi najzávažnejšie zdravotné problémy. S nárastom starnúcej populácie sa ich počty ešte zvyšujú. Podľa WHO by percento ľudí nad 60 rokov v rozvinutých krajinách malo do roku 2050 vzrásť približne 9-násobne.

Obe ochorenia sú spojené s vysokou morbiditou a mortalitou. Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou smrti na svete. Ateroskleróza je charakterizovaná vytvorením tukových plátov v arteriálnej stene v dôsledku autoimúnnych alebo zápalových procesov. Viac ako 90% týchto plátov sa kalcifikuje. V literatúre je dostatok dôkazov o priamom vzťahu medzi stupňom kalcifikácie aterosklerotického plátu a mortalitou u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. Morbidita a mortalita osteoporózy sa vzťahuje hlavne k výskytu fraktúr.

V poslednom období sa objavujú stále nové dôkazy o existencii užšieho vzťahu medzi osteoporózou a kardiovaskulárnymi ochoreniami v/bez závislosti od veku. Osteoporóza a ateroskleróza majú spoločné niektoré patofyziologické mechanizmy. Rizikové faktory vaskulárnych ochorení, ako dyslipidémia, systémová arteriálna hypertenzia, diabetes mellitus a hyperhomocysteinémia sú spojené s vysokým výskytom zníženej kostnej hustoty. Sú tiež poznatky o účinku antiresorpčných liečiv na zníženie kardiovaskulárneho rizika a účinku statínov, antihypertenzív a inzulínu na zvyšovanie kostnej hmoty. Mechanizmus arteriálnej kalcifikácie pripomína proces osteogenézy, v ktorom sa stretávajú rôzne bunky, proteíny a cytokíny a ktorého dôsledkom je mineralizácia tkaniva. V kalcifikovaných plátoch arteriálnych stien bola potvrdená prítomnosť ektopického kostného tkaniva s osteoblastami pretvorenými z endoteliálnych buniek.

Cieľom výskumného zamerania je sledovanie vzťahu patomechanizmov vaskulárnych kalcifikácií a kostného metabolizmu. Získané poznatky by mali prispieť k objasneniu možného ovplyvnenia ako kardiovaskulárnej morbidity/mortality, tak aj rizika rozvoja osteoporózy a fraktúr.

V. PRENOSNÉ CHOROBY A IMUNITA

Súčasný stav poznania.

Prenosné choroby predstavujú stále závažný problém v systémoch zdravotnej starostlivosti vo svete. Meniace sa socioekonomické podmienky na jednotlivých kontinentoch spolu s globálnym rozvojom obchodu, turizmu, urbanizácie, migrácie obyvateľstva, podmienenej ekonomickými, spoločenskými, náboženskými, etnickými a vojenskými konfliktami prispievajú k rýchlej adaptabilite infekčných agensov v nových podmienkách a k ich prestupu medzi odlišnými ekosystémami ako aj k bezprecedentnému prekonávaniu barier medzi živočíšnou ríšou a človekom. V tejto situácii sa stiera aj bariera medzi vyspelými a rozvojovými krajinami pokiaľ ide o výskyt infekčných ochorení. Preto odborníci upozorňujú aby sa neznižovala pozornosť infekčným chorobám a vývoju nových terapeutických a preventívnych prostriedkov. Objavujú a budú sa objavovať nové druhy infekčných ochorení, vyvolané nepoznanými alebo novými agensami tak ako to bolo v prípade Lymeskej borreliózy, Legionárskej choroby, STSS, AIDS, SARS, vtáčej chrípky a ďalších.

Súčasné vedecké poznatky poskytujú dôkazy o tom, že infekčné ochorenia a následné poruchy imunity sa podieľajú tiež na vzniku ochorení kardiovaskulárneho systému, endokrinného systému a chorôb pohybového systému. Najnovšie poznatky z oblasti nádorových ochorení tiež svedčia o tom, že pri vzniku nádorových ochorení zohrávajú až v 70% významnú úlohu mikroorganizmy.

Efektívnosť terapie ochorení infekčnej etiológie sa oslabuje narastajúcou rezistenciou mikroorganizmov na antibiotiká a biocídy.

Výskyt alergických ochorení má výrazne stúpajúci trend. Stúpa výskyt kožných a respiračných alergií tak v dospelej ako aj v detskej populácii s podielom mikróbných agensov ako spúšťačov týchto ochorení. Poruchy imunitného systému podmienené endogénnymi aj exogénnymi faktormi majú taktiež stúpajúci trend. Dôležité je uvedomiť si, že spomínané ochorenia majú nesmierne závažný dopad na ekonomiku Slovenskej republiky prostredníctvom strát, ktoré vznikajú úbytkom pracovnej sily a nákladmi na zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Navyše vysoký výskyt spomínaných ochorení bráni rýchlejšiemu vzostupu dĺžky života nášho obyvateľstva.

Zameranie výskumu

Je preto absolútnou prioritou aby každý štát vrátane našej republiky umožnil rozvoj vedy a bádateľskej činnosti, ktorý môže zásadným spôsobom prispieť k:

Nové vedecké poznatky získané tvorivou bádateľskou činnosťou vo vyššie uvedenom

zameraní sú reálnym základom pre strategickú rozhodovaciu činnosť smerujúcu k skvalitneniu diagnostiky, prevencie a terapie ochorení vyvolaných infekčnými agensami. Pre naplnenie tohto zámeru je nutné aby sa vedeckovýskumná činnosť orientovala na nasledovné oblasti:

VI. NEUROLOGICKÉ A PSYCHIATRICKÉ OCHORENIA

Cerebrovaskulárne ochorenia sú na Slovensku stále závažným medicínskym a socioekonomickým problémom, keďže na rozdiel od iných vyspelých štátov mortalita a morbidita nielenže neklesla, ale naopak, v niektorých skupinách obyvateľstva stúpla. I keď hlavné rizikové faktory a základné patofyziologické mechanizmy cerebrovaskulárnych ochorení sú spoločné s inými kardiovaskulárnymi ochoreniami, preukázateľne existujú špecifiká, ktoré si vyžadujú osobitný prístup k cievnym mozgovým príhodám. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

V súvislosti so všeobecným starnutím populácie zabezpečenie dôstojnej staroby je jednou z rozhodujúcich úloh modernej spoločnosti. Jedným z ochorení, ktoré mimoriadnym spôsobom znižuje kvalitu života tak staršej populácie ako aj časti populácie v produktívnom veku (vzhľadom na opatrovateľské povinnosti), sú demencie. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

Neurodegeneratívne a demyelinizačné ochorenia patria medzi najčastejšie neurologické ochorenia, ktoré, vzhľadom na chronický priebeh a invalidizujúci charakter, význam spôsobom ovplyvňujú kvalitu života pacientov a predstavujú dlhodobú sociálnu a ekonomickú záťaž pre celú spoločnosť. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

Ochorenia medzistavcových platničiek a ich následky, t.j. kompresia miechy, v krčnej a hrudníkovej oblasti, respektíve miechových koreňov v driekovej oblasti, postihujú v rôznej miere prevažnú časť populácie, sú aj jednou z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti a často vedú k invalidizácii. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

V záujme zlepšenia komplexnej starostlivosti o pacientov s mozgovými nádormi výskumné projekty by sa mali orientovať na :

Na Slovensku tvoria pacienti s psychickými poruchami 11 % všetkých chorých. Je potrebné zabezpečiť implementáciu princípov Národného programu pre rozvoj duševného zdravia a výskumné projekty by sa mali orientovať na :

VII. TRANSPLANTÁCIE ORGÁNOV A TKANÍV

Transplantácie tkanív a orgánov sa dnes stali relatívne bežnou a účinnou metódou liečby početných chorôb. Svedčí o tom viac než 20 000 nových transplantácií, ktoré pribúdajú ročne a ktorých úspešnosť sa stále zvyšuje. Trend vývoja transplantácií zachytilo aj Slovensko, o čom svedčia najmä transplantácie obličiek, kostnej drene, srdca, ktoré sa robia okrem Bratislavy aj v Košiciach, Banskej Bystrici a napokon aj v Martine. Vývoj transplantológie pokračuje ďalej tak v rovine výskumnej, aj praktickej aj organizačnej. Slovensko si nemôže dovoliť zaostávanie v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej medicínskej oblasti najmä teraz, keď sa už stalo členom Európskej únie a snaží sa dostať do jej transplantačných spoločností. Výskum v oblasti transplantológie by sa mal koncentrovať najmä na tieto okruhy problémov:

Zo všetkých uvedených oblastí najakútnejšie sa ukazuje problematika vybudovania referenčného laboratória pre určovanie HLA-aliel a HLA-antigénov a jeho akreditácia Európskou federáciou pre imunogenetiku. Bez tejto akreditácie nie je možná medzinárodná spolupráca, najmä uznávanie výsledkov HLA-typizácie, výmena orgánov, vytváranie registrov dobrovoľných darcov, spoluúčasť na listinách čakateľov na transplantáciu obličiek a pod. Na Slovensku existuje viacero HLA-laboratórií, z ktorých buď pracovisko naSlovenského centra orgánových transplantácií alebo laboratórium Kliniky hematológie a transfúzie krvi FNsP Petržalka by sa tejto úlohy malo podujať. I keď ide odbornú činnosť, s ňou úzko súvisí aj výskumná aktivita, pretože oblasť transplantačnej imunológie, imunogenetiky, imunoterapie a pod. sa rozvíja a s jeho vývojom treba držať krok a prispievať k nemu vlastnou výskumnou aktivitou.

VIII. GENOMIKA A PROTEOMIKA

Rozvoj molekulovej medicíny podobne ako v krajinách Európskej Únie patrí k prioritám slovenského medicínskeho výskumu. Dôležitou úlohou naďalej ostáva vybudovanie silnej infraštruktúry a podpora aplikovania poznatkov molekulovej medicíny do prevencie, diagnostiky a terapie pre vybudovanie základov personálnej medicíny vrátane vytvorenia účinných bioinformačných prostriedkov pre spracovanie a interpretáciu stále narastajúceho množstva genómových údajov a ich sprístupnenie odborníkom v použiteľnej forme. V rámci tejto oblasti bude podpora zameraná na aplikačne, interdisciplinárne alebo medzinárodne orientované kvalitné tímy a špičkové projekty smerujúce k vývoju nových alebo k vylepšeniu existujúcich diagnostických a terapeutických postupov. Medzi prioritne podporované oblasti medicínskej genomiky na Slovensku patrí molekulová biológia a genetické faktory v diagnostike, prognóze, prevencii a liečbe závažných multifaktoriálne podmienených ochorení (kardiovaskulárne, cerebrovaskulárne, respiračné, diabetes, nádorové, neurologické, psychické a pod.), vybudovanie a podpora klinickej a výskumnej základne v oblasti prevencie a medzigeneračného prenosu génových či genómových anomálií, vybudovanie a prepojenie informačnej siete medicínskych, molekulárno-biologických a genetických pracovísk a harmonizácia už existujúcich databáz ako aj využitie génových manipulácií u cicavcov pri štúdiu patogenézy ľudských ochorení a podpora výskumu v oblasti biotechnológií a nanotechnológií a zhodnotenie rizík a benefitov využitia nanomateriálov.

Špecifické tématické okruhy 2008-2011

IX. VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO

Podľa SZO približne štvrtinu úmrtí a globálnej záťaže chorobami možno pripísať životným podmienkam, vrátane pracovných podmienok. Sú dôkazy, že faktory životného prostredia majú úlohu vo viac ako 80% ochorení pravidelne hlásených SZO.

V období rokov 2008 – 2011 odporúčame orientovať výskum na tri hlavné oblasti, a to: environmentálne zdravie, zdravie pri práci a epidemiológiu infekčných a neinfekčných hromadne sa vyskytujúcich chorôb. Všeobecným cieľom výskumu v oblasti environmentálneho zdravia bude objasňovanie vzťahov (a predovšetkým ich kauzality) medzi expozíciou populácie a jej vybraných podskupín (napr. detí, tehotných žien, pracovníkov a staršej populácie) faktorom životného a pracovného prostredia a zdravotným stavom danej populácie.

Vzhľadom na z minulosti zdedené znečistenie životného prostredia Slovenska, životný štýl slovenskej populácie charakterizovaný mnohými nezdravými prvkami, meniace sa pracovné podmienky a s tým súvisiace zdravotné riziká a chorobnosť asociovanú s určitou etnickou skupinou, je vo výskume v oblasti environmentálneho zdravia nevyhnutné prednostne vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov o patogenéze širokého spektra chorôb, kde jednu z najvýznamnejších úloh hrá interakcia medzi génmi príslušného jedinca a faktormi prostredia. Faktory prostredia sa ponímajú v najširšom slova zmysle, teda vrátane chemických a fyzikálnych komponentov prostredia ako aj prvkov životného štýlu. Podľa tejto predstavy, ktorá nachádza čoraz väčšiu oporu vo vedeckom dôkaze, interakcia medzi génmi jedinca a faktormi prostredia vedie ku vzniku väčšiny chronických degeneratívnych chorôb.

V záujme charakterizovania týchto interakcií sa podporia vedecké aktivity zamerané na poznanie mutagénnych, karcinogénnych a imunomodulačných vlastností xenobiotík, ich spôsobilosti vyvolávať alergie a atopiu a ich vlastností ako endokrinných rozrušovačov.

Prioritu budú mať v tejto oblasti programy zamerané na:

Podporu dostanú hlavne projekty a témy v nasledovných špecifických vedeckých okruhoch:

prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc., v.r.
predseda Vedeckej rady MZ SR