Protikorupčný program MZ SR

Rezortný protikorupčný program Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (aktualizácia k 30. júnu 2026)

Článok 1

Úvod

Nové znenie Rezortného protikorupčného programu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 2026 (ďalej len "RPKP” alebo "Rezortný protikorupčný program") bolo vypracované v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 31/2026 zo dňa 21. januára 2026 (ďalej len "uznesenie vlády Slovenskej republiky"),  k Návrhu národnej protikorupčnej stratégie Slovenskej republiky na roky 2026 — 2029 (ďalej len "Národná protikorupčná stratégia SR”).

V bode B.4. uznesenia vlády Slovenskej republiky sa členom vlády Slovenskej republiky a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ukladá povinnosť na základe posúdenia a vyhodnotenia korupčných rizík prijať Rezortný protikorupčný program, v ktorom budú uvedené konkrétne protikorupčné systémové opatrenia a zverejniť ho na svojom webovom sídle.

V bode B.5. uznesenia vlády Slovenskej republiky sa členom vlády Slovenskej republiky a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ukladá povinnosť vyhodnocovať plnenie úloh vyplývajúcich z Rezortného protikorupčného programu a aktualizovať tento program

každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok

Tento Rezortný protikorupčný program nadväzuje na predošlý Rezortný protikorupčný program Ministerstva zdravotníctva SR 2025, na schválenú Národnú protikorupčnú stratégiu SR a pri jeho vypracovávaní sa zohľadňujú informácie vyplývajúce z poskytnutých dát o korupčných rizikách na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo” alebo "MZ SR”). Úlohou RPKP je vytvárať plnohodnotné pracovné prostredie s kultúrou protikorupčného správania, zmenšiť priestor pre vznik korupčného správania a zároveň zvýšiť účinnosť a efektívnosť predchádzania korupcii.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely realizácie protikorupčného programu sa používajú pojmy a ich vymedzenie, ktoré sú uvedené v Národnej protikorupčnej stratégii SR https://www.bojprotikorupcii.gov.sk/uznesenia-vlady/?csrt=18255851901373764595 a ktoré používa sekcia bezpečnosti štátu a prevencie korupcie Úradu vlády Slovenskej republiky vo zverejnených materiáloch.

Integrita znamená vlastnosť osoby, ktorá sa dôsledne prejavuje v čestnom, poctivom, nestrannom a dôveryhodnom konaní v súlade so všeobecne uznávanými hodnotami, etickými zásadami, normami a pravidlami. Miera integrity jednotlivca, orgánu verejnej moci i celého systému inštitúcií sa hodnotí podľa vonkajších prejavov a konania v súlade s deklarovanými hodnotami a zásadami. V tomto zmysle je  medzi  integritou  a  tendenciou  ku  korupcii  nepriamoúmerný  vzťah.  Treba  zdôrazniť,  že  pojem "integrita” nie je totožný s pojmom "bezúhonnosť", ktorá sa podľa príslušných právnych predpisov SR preukazuje výpisom/odpisom z registra trestov.

Korupcia  je zneužitie moci alebo postavenia vo vlastný prospech alebo v prospech iných osôb. Takéto vymedzenie vychádza z Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii1. Podobne aj Európska komisia (EK) v súvislosti Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) používa všeobecné vymedzenie pojmu korupcia  a to ako zneužitie (verejného) postavenia na osobný prospech2. Uvedené zdôrazňuje, že korupčnými platbami či transakciami sa napomáha mnohým ďalším druhom podvodov, ako sú napríklad falošné fakturácie, fiktívne výdavky alebo neplnenie zmluvných špecifikácií.

Boj proti korupcii si vyžaduje celospoločenský prístup, ktorého predpokladom je spolupráca verejného a súkromného sektora, ako aj akademickej obce, organizácií občianskych spoločností a podnikateľských subjektov. Spolupráca v rámci verejného sektora by nemala obchádzať územné samosprávy, ktoré by mali byť jedným z kľúčových partnerov v implementovaní protikorupčných opatrení.

Aj keď v čase vypracovávania tohto dokumentu samotný pojem korupcia nie je ako termín v slovenských právnych predpisoch osobitne vymedzený, v § 328 až § 336d zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon") sa uvádzajú druhy konaní súvisiacich s korupciou či úplatkárstvom. Termín korupcia má preto v tomto dokumente generický význam, ktorý zahŕňa nielen všetky uvedené druhy konania, ale aj akékoľvek ďalšie konania poškodzujúce verejný záujem. Všeobecne korupciu možno chápať ako zneužitie verejného postavenia na osobný prospech. Okrem trestných činov, ktoré možno subsumovať pod oblasť korupcie definovaných pod trestnými činmi uvedenými v osobitnej časti Trestného zákona v širšom zmysle zahŕňa takisto zneužívanie moci, právomoci, vplyvu či postavenia, navádzanie na takéto zneužitie, klientelizmus, rodinkárstvo, protekcionárstvo, vydieranie, konflikt záujmov, nezákonný lobing, poskytovanie a prijímanie nenáležitých výhod bez poskytovania protislužby a spreneveru verejných zdrojov. Zneužitie právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 Trestného zákona je vo svojej podstate takisto korupciou, rovnako ako i trestné činy spáchané v súvislosti s verejným obstarávaním a verejnou dražbou³ a machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním.4.

Hlavným negatívnym vplyvom korupcie je oslabovanie dôvery občanov v právny štát. Vedľajším produktom korupcie je aj neefektívne rozdeľovanie verejných prostriedkov, deformácia hospodárskej súťaže a nadbytočné náklady pri podnikaní, ktoré preukázateľne spomaľujú hospodársky rast krajiny, ktorý nevedie k udržateľnému rozvoju spoločnosti. Zo sociologického hľadiska tieto negatívne javy prehlbujú spoločenské nerovnosti a narúšajú zásadu rovnakých príležitostí. Zároveň môžu ohrozovať vnútornú ako aj vonkajšiu bezpečnosť štátu. Korupcia je prekážkou udržateľného hospodárskeho rastu, odvádza zdroje od produktívnych výsledkov, oslabuje efektívnosť verejných výdavkov a prehlbuje sociálne nerovnosti.

Korupčným rizikom sa rozumie existencia príležitosti, pravdepodobnosti alebo možnosti vzniku korupcie a nákladov spojených s touto korupciou. Zahŕňa aj príčiny, priestor alebo podmienky, ktoré uľahčujú vznik situácie priaznivej pre podplácanie, korupciu, korupčné správanie alebo konanie. Je to napríklad varovný signál, že môže alebo by mohlo dôjsť k zneužitiu právomoci alebo postavenia vo vlastný prospech alebo v prospech iných osôb.

Protikorupčnou prevenciou (ďalej len "predchádzanie korupcii” alebo "prevencia korupcie") sa rozumejú systematické postupy na:

1. a) odhaľovanie a odstraňovanie príčin, príležitostí a podmienok priaznivých pre vznik a existenciu korupcie;
2. b) zmenšovanie a odstraňovanie korupčných rizík;
3. c) zníženie pravdepodobnosti alebo možnosti vzniku korupcie;
4. d) odradzovanie osôb od páchania trestných činov korupcie;
5. e) posilňovanie kultúry etiky, integrity a protikorupčného povedomia.

Rezortným orgánom sa rozumie ktorýkoľvek orgán verejnej moci, ministerstvo, samosprávny orgán, úrad, špecializovaná agentúra, právnická osoba zriadená zákonom, obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu, ako aj právnická osoba, ktorej jednou zo zakladajúcich strán alebo zriaďovateľom je orgán verejnej moci.

Verejnou  integritou sa rozumie  dôsledný súlad konania so spoločnými etickými hodnotami, zásadami   a normami s cieľom podporovať a uprednostňovať verejný záujem pred súkromnými záujmami vo verejnom sektore. V kontexte činnosti orgánov verejnej moci sa zároveň chápe ako čestnosť, poctivosť, nezaujatosť, nestrannosť, rešpektovanie dôstojnosť, slušnosť, korektnosť, transparentnosť a dôveryhodnosť pri vykonávaní úradných povinností a zverených právomocí. Je nesporné, že medzi verejnou integritou a korupciou je nepriamoúmerný vzťah.

Verejný sektor zahŕňa legislatívne, výkonné, administratívne a justičné orgány a ich verejných činiteľov, ktorí sú vymenovaní alebo zvolení, platení alebo neplatení, v trvalej alebo dočasnej pozícii na ústrednej aj nižšej než celoštátnej úrovni. Môžu sem patriť aj verejnoprávne organizácie, štátne podniky a verejno-súkromné partnerstvá a ich zamestnanci, ako aj zamestnanci a entity poskytujúce verejné služby, na ktoré sa môže uzavrieť zmluva, alebo v niektorých krajinách môžu byt financované zo súkromných zdrojov.

Konflikt záujmov  sa v našom právnom poriadku vyskytuje pomerne často, spravidla, keď sa v právnych normách ukladá povinnosť zdržať sa konania, "ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov", často sa tento pojem objavuje spoločne so slovom "najmä". V zákone o verejnom obstarávaní sa tento pojem viaže na rozpor záujmov, keď osobný záujem môže byť považovaný za ohrozenie nestrannosti a nezávislosti verejného obstarávania. Podľa definície, ktorú uvádza Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj "Konflikt záujmov znamená konflikt medzi verejnou funkciou a súkromnými záujmami verejného činiteľa, keď má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré by mohli nepatrične ovplyvniť vykonávanie jeho služobných úloh a povinností."
Transparency International vymedzuje tento pojem ako situáciu v ktorej jednotlivec alebo subjekt pre ktorý pracuje, či už ide o vládu, obchod, médiá alebo organizáciu občianskej spoločnosti, je konfrontovaný s výberom medzi povinnosťami a požiadavkami svojho postavenia a vlastnými súkromnými záujmami.

Verejným záujmom sa rozumie záujem trvalo a udržateľne zlepšovať v súlade so zásadami právneho štátu a všeobecne uznávanými zásadami etiky a morálky, kvalitu života, životných podmienok a blahobytu všetkých občanov alebo väčšiny občanov. Verejný záujem ako predmet sústredeného úsilia sa však nechápe ako svojvôľa na úkor ostatných osôb, ale ako oprávnený nárok, pri ktorom sa nezhorší situácia ostatných osôb a dodržia sa jasné a určité kritériá demokracie a právneho štátu.

Osobným záujmom sa rozumie záujem "ktorý prináša majetkový alebo iný prospech" v prospech toho, kto má právomoc alebo jemu blízkym osobám. Vo všeobecnej definícii pod blízkymi osobami rozumieme nielen osoby blízke podľa občianskeho zákonníka, ale aj iné osoby, ktoré majú širší vzťah ako príbuzenský.

Vyvoditeľná zodpovednosť' znamená povinnosť' osoby zodpovedať sa za preukázateľné následky svojho konania, ktoré majú nepriaznivý vplyv na boj proti korupcii a prevenciu korupcie.

Zvyšovaním povedomia o korupcii sa rozumie interaktívny komunikačný proces zlepšovania schopnosti vnímať a pochopiť súvislosti korupcie, jej prejavy, spôsoby a následky, ako aj rozvíjania spôsobilostí, zručností, motivácie a postojov potrebných na aktivizáciu protikorupčného správania.

Protikorupčný koordinátor, je zamestnanec MZ SR, ktorého pozícia je vytvorená v súlade s úlohou č. B.2 z uznesenia vlády Slovenskej republiky. Protikorupčný koordinátor zabezpečuje fungovanie protikorupčného systému ministerstva, pomáha vedúcim zamestnancom presadzovať protikorupčné opatrenia, koordinuje aktivity protikorupčnej prevencie vrátane procesu riadenia korupčných rizík a v rámci svojej pôsobnosti poskytuje odborné konzultácie v dotknutej oblasti.

Článok 3

Riadenie korupčných rizík

Posudzovanie korupčných rizík, ako súčasť ich riadenia zahŕňa súbor činností a mechanizmov prostredníctvom ktorých sa stanovuje pravdepodobnosť výskytu priestoru, podmienok, príčin či príležitostí na korupciu alebo pravdepodobnosť výskytu samotnej korupcie. Posudzovanie korupčných rizík však nie je jednorazová ani samoúčelná činnosť. Je to sústavný proces. Prijaté opatrenia na oslabovanie a eliminovanie korupčných rizík je potrebné sústavne monitorovať, vyhodnocovať a zdokonaľovať tak, aby sa dosiahol žiaduci účinok.

Organizácia, ktorá nedokáže oslabiť alebo eliminovať korupčné riziká, ktorým je vystavená, spôsobuje problémy nielen sebe, ale aj iným organizáciám mimo svojej pôsobnosti. Snahou MZ SR je efektívnym riadením korupčných rizík eliminovať alebo minimalizovať potenciálne korupčné riziká na úroveň, na ktorej je ich ministerstvo schopné riadiť.

Riadenie korupčných rizík je základnou súčasťou činnosti ministerstva a vzťahuje sa na všetky  jeho procesy. Patrí do pôsobnosti vedúcich zamestnancov ministerstva a zamestnancov na všetkých stupňoch riadenia, ktorí identifikujú existujúce korupčné riziká, mapujú a hodnotia stupeň ich významnosti. Výsledkom procesu je vyhotovenie aktuálneho integrovaného registra rizík a príležitostí vrátane korupčných rizík na príslušné obdobie. Register rizík sa pravidelne, minimálne jedenkrát ročne, prehodnocuje s cieľom o. i. aktualizovať postupy na eliminovanie korupčných rizík, prípadne identifikovať nové korupčné riziká5.

Článok 4

Účel, ciele a východiská RPKP ministerstva

Rezortný protikorupčný program ministerstva bol vypracovaný s cieľom zlepšiť protikorupčnú prevenciu a boj proti korupcii, teda na základe identifikácie korupčných rizík a príčin korupcie zamedziť vzniku nových podmienok, príležitostí a situácií pre korupčné správanie v rezorte.  Zohľadňuje pritom špecifiká ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, resp. kontext jeho pôsobnosti a kompetencií.  Z kontextu protikorupčnej stratégie Slovenskej republiky vyplýva, že protikorupčná prevencia je jednoduchšia a menej nákladná než samotné odhaľovanie, vyšetrovanie, stíhanie korupcie a vykonávanie náprav, zároveň však musí  byť efektívna a účinná.

Zámerom tohto RPKP ministerstva je teda vytvoriť' prostredie, ktoré:

1. a) zvýši dôveru občanov v čestný a dôveryhodný výkon verejnej moci,
2. b) zvýši povedomie o korupcii,
3. c) aktivizuje protikorupčné správanie a konanie zamestnancov a zlepší podmienky na nahlasovanie podozrení z korupcie a možnosti ochrany jej oznamovateľov,
4. d) zdôrazní ochranu verejného záujmu a odmietanie korupčného správania a konania na všetkých organizačných úrovniach,
5. e) dôsledne uplatní vyvoditeľnú zodpovednosť za korupciu,
6. f) vytvorí podmienky na zabránenie zneužitia moci, vplyvu a postavenia, klientelizmu a nepotizmu.

Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné vytvárať vhodné inštitucionálne, právne, technické a spoločenské podmienky a uplatňovať zásadu nulovej tolerancie korupcie. V súvislosti s touto zásadou sa nesmú zľahčovať alebo prehliadať prejavy korupčného správania a riziká, ktoré by mohli umožniť vznik korupcie alebo vytvoriť priestor či príležitosť na jej spáchanie.

U oznamovateľov korupcie a protispoločenského správania  sa nesmie vytvárať pocit viny a u páchateľov drobnej korupcie pocit kolektívnej neviny. Oznamovateľ musí mať istotu, že jeho oznámenie o podozrení z korupcie, korupčnom správaní alebo konaní zostane dôverné a nebude proti nemu podniknuté odvetné opatrenie.

Pri rozhodovaní na základe vlastnej úvahy nesmie byť spochybnená integrita ani dôveryhodnosť ministerstva v mene ktorého sa rozhodnutie vydáva. Akékoľvek znižovanie transparentnosti rozhodovacích procesov  orgánov  verejnej moci  je neprijateľné. V tejto súvislosti je takisto potrebné odstrániť z rozhodovacích procesov všetky diskrečné prvky, ktoré by mohli vytvárať priestor pre korupčné správanie. Pri rozhodovaní na základe vlastnej úvahy nesmie byť spochybnená integrita ani dôveryhodnosť orgánu  v mene ktorého sa rozhodnutie vydáva. Rovnako je potrebné dôrazne uplatňovať vyvoditeľnú zodpovednosť za vytváranie priestoru, príležitostí a podmienok pre korupciu, ako aj pre vznik a existenciu korupčných schém a sietí (tzv. "karuselová korupcia”).

Za prípravu a predloženie aktualizácie Rezortného protikorupčného programu na schválenie ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky je zodpovedný protikorupčný koordinátor MZ SR.

Článok 5

Opatrenia rezortného protikorupčného programu aktualizované k 30. júnu 2026

V záujme zlepšenia systému riadenia korupčných rizík a následného riešenia zraniteľných miest a procesov ministerstva vystavených neetickému alebo nezákonnému správaniu, je nevyhnutné tieto riziká identifikovať, posúdiť mieru ich frekvencie a závažnosti vplyvu na činnosti, ciele a dôveryhodnosť, či dobré meno ministerstva, analyzovať ich príčiny, prijať a sledovať plnenie nápravných opatrení pre ich zníženie alebo odstránenie.

Súčasťou systému riadenia korupčných rizík je aj aplikácia pre riadenie korupčných rizík Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorá poskytne vedúcim zamestnancom ministerstva informácie o korupčných rizikách na ministerstve a umožní sledovanie plnenia príslušných opatrení. Pre tento účel sa bude vykonávať pravidelné posudzovanie a hodnotenie korupčných rizík a sledovať plnenie nápravných opatrení.

Podkladom analýzy korupčných rizík je interný akt riadenia, ktorý slúži na efektívnu identifikáciu a riadenie týchto rizík. Jeho súčasťou je aj zoznam procesov, postupov a činností vystavených korupcii spolu s určením lehôt a zodpovedných osôb za rozhodovanie a plnenie, ako súčasť tohto interného  aktu riadenia.

V rámci systému riadenia korupčných rizík bude ministerstvo vyhodnocovať vhodnosť a efektívnosť existujúcich riadiacich činností s cieľom eliminovať korupčné rizika a odstraňovať podmienky umožňujúce vznik korupcie. Po posúdení korupčných rizík sa určí druh a úroveň protikorupčných riadiacich činností, ktoré sa uplatnia na zodpovedajúcu kategóriu korupčného rizika, pričom sa posúdi, či existujúce riadiace činnosti sú dostatočne účinné. V prípade potreby budú primerane upravené.

Zamestnanci ministerstva môžu nahlasovať podozrenia z korupcie a podozrenia z inej protispoločenskej činnosti prostredníctvom e-mailovej adresy korupcia@health.gov.sk alebo protispolcinnost@health.gov.sk, poštou, ako aj osobne ústne do záznamu zodpovednej osoby v kancelárii riaditeľky Útvaru kontroly, dozoru a sťažností. Útvar kontroly, dozoru a sťažností bude raz za pol roka poskytovať protikorupčnému koordinátorovi zoznam doručených podaní týkajúcich sa nahlasovania podozrení z korupcie. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť ochranu oznamovateľom, ktorí na korupčné alebo iné protispoločenské správanie alebo konanie upozornili. Podpora a ochrana oznamovateľov je zahrnutá v systéme postupov, pravidiel a interných aktov riadenia, ktoré zaručia nestranné posúdenie správania voči zamestnancovi, ktoré je možné pokladať za odvetný postih za to, že takéto konanie oznámil.

Princípom ochrany oznamovateľov sú postupy a pravidlá/interné predpisy nastavené tak, aby zaručovali podporu a ochranu oznamovateľom,  ktorí v dobrej viere upozornia na vznik korupčných rizík, možné korupčné alebo iné protispoločenské konanie či neetické správanie. Súčasťou ochrany oznamovateľov je uplatňovanie systému pravidiel a postupov na nestranné posúdenie správania voči zamestnancovi, ktoré je možné pokladať za odvetný postih za to, že nahlásil podozrenie z korupčného alebo iného protispoločenského konania či neetického správania. Dôkazné bremeno je na osobe, ktorá navrhla alebo uplatňuje postih. Samotná existencia právnych predpisov na postihovanie korupcie nestačí na to, aby sa miera korupcie znížila.

Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 400/2019 Z.z., ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca a Etický kódex ministerstva pre zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme vymedzuje a podporuje požadované štandardy správania sa a konania zamestnancov vo vzťahu k verejnosti, partnerom a spolupracovníkom. Je to súhrnom základných hodnôt a princípov čestného a etického správania, vytvára základ pre dôveru verejnosti vo vzťahu k verejnej správe.

Vzdelávacie aktivity zamestnancov ministerstva na tému prevencie korupcie sa budú sústreďovať na posilňovanie čestného správania a konania všetkých zamestnancov ministerstva. Zahrnú adaptačný proces novoprijatých zamestnancov pri ich nástupe do zamestnania a rovnako priebežné vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov ministerstva. Cieľom je dosiahnuť zvýšenú iniciatívu zamestnancov pri identifikácií priestoru a príležitostí umožňujúcich vznik a existenciu korupčných rizík, zvýšiť počet návrhov na minimalizáciu alebo odstránenie korupčných rizík aj pri riešení etických otázok.

Ministerstvo identifikuje a vyhodnocuje riziká vyplývajúce z možných alebo existujúcich vnútorných i vonkajších konfliktov záujmov. Všetci zamestnanci ministerstva sú povinní oznámiť každý skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, ako napríklad rodinné, finančné alebo iné prepojenie, ktoré môže alebo by mohlo zasiahnuť priamo alebo nepriamo do výkonu ich práce a výkonu pracovných povinností svojmu nadriadenému. Pravidlá riešenia konfliktu záujmov majú pomôcť špecifikovať situácie, v ktorých sa môže stať, že zamestnanci uľahčia uskutočnenie korupčnej transakcie alebo jej nezabránia. Konflikt záujmov môže úzko súvisieť aj so zapojením rizikového obchodného partnera alebo zamestnanca do projektu alebo transakcie, následkom čoho môže dôjsť k vzniku tajných dohôd, neopodstatneným zvýšeniam nákladov, nekvalitným projektom a pod.

Článok 6

Monitorovanie, hodnotenie a aktualizácia Rezortného protikorupčného programu

Účelom monitorovania Rezortného protikorupčného programu je zistiť mieru úspešnosti vykonávania protikorupčných opatrení a mieru dosiahnutých zlepšení na MZ SR . Cieľom je vytvoriť presný obraz o dosiahnutom pokroku v znižovaní korupcie.

Pri monitorovaní prostredníctvom protikorupčného koordinátora sa priebežne zbierajú údaje a informácie o stave vykonávania opatrení zainteresovanými subjektmi, ktorými sú organizačné útvary a podriadené organizácie ministerstva. Na zabezpečenie plynulého priebehu monitorovania a náležitého vyhodnotenia Rezortného protikorupčného programu je nevyhnutná spolupráca a súčinnosť všetkých organizačných útvarov  a podriadených organizácií MZ SR.

Pri monitorovaní a hodnotení stavu sa berú do úvahy najmä informácie poskytnuté organizačnými útvarmi MZ SR a jeho podriadených organizácií.

Informácie z médií, hodnotiace správy a prieskumy medzinárodných a vnútroštátnych organizácií, z podnikateľského sektora a mimovládnych organizácií umožnia vytvoriť objektívny a nezaujatý pohľad na napĺňanie Rezortného protikorupčného programu.

Pri hodnotení je odporúčané zohľadňovať všetky uvedené zdroje informácií s predchádzajúcim preskúmaním ich objektívnosti. Zároveň sa berú do úvahy aj identifikované nedostatky (slabé stránky), ktoré majú nepriaznivý vplyv na schopnosť identifikovať, zmierniť a prípadne eliminovať korupčné riziká. Súčasne sa identifikujú príčiny neplnenia alebo nedostatočného vykonávania opatrení, s uvedením, aké zlepšenia sa dosiahli a odporúčania sa nastavili pre ďalšie obdobie.

Článok 7

Záverečné ustanovenia

Korupcia a podvody sa môžu prejavovať mnohými spôsobmi. MZ SR uplatňuje politiku nulovej tolerancie voči korupcii a podvodom a má zavedený spoľahlivý systém kontroly, ktorý je navrhnutý tak, aby sa v čo najväčšej možnej miere predchádzalo korupcii a podvodom a aby sa zabezpečilo ich odhalenie a náprava dôsledkov v prípade, že k nim dôjde. Všetky príslušné postupy a stratégie podporuje vedenie MZ SR, ktoré ju bude aktívne a kontinuálne preskúmavať a aktualizovať.

Rezortný protikorupčný program je otvorený dokument a má sa za to, že v prípade potreby a zistenia nedostatkov, prípadne nových skutočností môže byť priebežné aktualizovaný. Protikorupčný koordinátor v súčinnosti s organizačnými útvarmi ministerstva a podriadenými organizáciami navrhne prípadné zmeny a doplnenia jednotlivých opatrení, riešenia problémov  a spôsoby eliminácie prekážok spomaľujúcich alebo znemožňujúcich realizáciu Rezortného protikorupčného programu. Súhrnné hodnotenie vykonáva protikorupčný koordinátor raz ročne za uplynulý kalendárny rok a predkladá Úradu vlády SR najneskôr 30. júna nasledujúceho roku.

Tento Rezortný protikorupčný program nadobúda účinnosť 30.júna 2026.

korupcia@health.gov.sk

A listinnej podobe na adresu:

Ministerstvo zdravotníctva SR - neotvárať
Útvar kontroly, dozoru a sťažnosti
Limbová 2
P.O. BOX 52
837 52 Bratislava 37

---

1 Článok 15 a nasl. Dohovoru Organizácie spojených národov proti korupcii.
2 Dokument EK - Posúdenie rizika podvodu a účinné a primerané opatrenia proti podvodom, Európske štrukturálne a investičné fondy – usmernenia pre členské štáty a orgány zapojené do programu, 16.06.2014, Európska komisia, EGESIF 14-0021-00 (https://ec.europa.eu/sfc/sites/sfc2014/files/sfc-files/guidance_fraud_risk_assessment_sk.pdf).
3 § 266 až 268 Trestného zákona.
4 § 241 Trestného zákona.
5 Metodické odporúčanie k riadeniu korupčných rizík vydané oddelením prevencie korupcie Úradu vlády Slovenskej republiky schváleného dňa 25.06.2025