Ľudia so zažitou a zažívanou skúsenosťou s psychickou poruchou či krízou nie sú len príjemcami starostlivosti. Ich poznanie založené na vlastnej skúsenosti pomáha tým, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Zároveň prispievajú k lepšiemu nastavovaniu politík a systému starostlivosti o duševné zdravie. Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia to zdôrazňuje Ministerstvo zdravotníctva SR.
Svetový deň duševného zdravia, ktorý si každoročne pripomíname 10. októbra, sa tento rok nesie v znamení motta Lived Experiences Heard: Real Voices, Real Change (Vypočuté zažité skúsenosti: skutočné hlasy, skutočná zmena). Dôraz sa kladie na ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s duševnými ťažkosťami a často aj s uzdravovaním, a na ich nezastupiteľnú úlohu pri zlepšovaní politík, služieb a komunít.
Zažitá a zažívaná skúsenosť je poznanie, ktoré vzniká zo zvládania duševných ťažkostí. Vďaka vlastnej skúsenosti títo ľudia vedia, aké je to prežívať duševné ťažkosti, čo v takej chvíli skutočne pomáha, čo bráni uzdraveniu a čo v systéme starostlivosti chýba. Ich poznanie dopĺňa odborné a vedecké poznatky a prináša pohľad, ktorý inak nemáme.
„Poznanie ľudí so zažitou a zažívanou skúsenosťou má ovplyvňovať to, ako navrhujeme, financujeme a hodnotíme služby starostlivosti o duševné zdravie. Vnímame ich ako našich partnerov, ktorí svojimi skúsenosťami pomáhajú nielen lepšie nastavovať systém starostlivosti o duševné zdravie, ale aj podporovať ľudí, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Ich zapojenie zároveň prispieva k odbúravaniu stigmy a predsudkov spojených s duševnými ťažkosťami a k budovaniu spoločnosti, ktorá k ľuďom s výzvami v oblasti duševného zdravia pristupuje s porozumením a rešpektom,“ zdôrazňuje minister zdravotníctva SR Kamil Šaško.
Sú to naši blízki, nie „prípady“
Za každou skúsenosťou s duševnou krízou je človek, ktorý je niekoho mama či otec, dcéra či syn, sestra či brat, partner, kamarát alebo kolega. Sú to ľudia, ktorí vychovávajú deti, starajú sa o svojich blízkych, pracujú a sú aktívni v komunitách.
Duševné ťažkosti sa môžu dotknúť kohokoľvek z nás, a preto sa týkajú nás všetkých. Keď o službách duševného zdravia rozhodujeme bez ľudí so zažitou a zažívanou skúsenosťou, rozhodujeme bez ľudí, ktorých sa to týka najviac. Keď ich vypočujeme, získame služby, ktoré zodpovedajú skutočným potrebám rodín a komunít a tým môže napredovať rozvoj komunitných služieb v oblasti starostlivosti o duševné zdravie.
Zapojenie ľudí so skúsenosťou má aj osobný rozmer. Pre mnohých ľudí je práve to prvým krokom k uzdraveniu a návratu do bežného života. Zároveň nemožno zabúdať na rodinných príslušníkov a blízkych ľudí so zažitou a zažívanou skúsenosťou, ktorí ťažkosti prežívajú spolu s nimi, a vypočuť aj ich hlas.