SK Oficiálna stránka

Zoznam podporovaných oblastí na r. 2006

„Prioritné okruhy vedecko-výskumnej problematiky slovenského zdravotníctva na r. 2006-2009:

Zoznam podporovaných oblastí na r. 2006“

Materiál bol prijatý na riadnom plenárnom zasadnutí Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej VR MZ SR) dňa 15. decembra 2005, zverejnený v súlade so Smernicou MZ SR č. 26226/2005 z 10. októbra 2005 v období od 16. januára 2006 do 17. februára 2006 na verejnú diskusiu na web stránke MZ SR, po obdržaní návrhov a diskusných pripomienok boli tieto analyzované v príslušných odborných komisiách VR MZ SR.

Predsedníctvo VR MZ SR po diskusii a v kooperácii s predsedami príslušných odborných komisiách VR MZ SR predkladá v súlade so Smernicou MZ SR č. 26226/2005 z 10. októbra 2005 tento návrh na rokovanie gremiálnej porady ministra zdravotníctva SR.

Súčasne konštatuje, že v súlade s citovanou smernicou ide o Zoznam prioritných oblastí na r. 2006 a v kontexte predpokladanej výzvy na 2. kolo podávania projektov o zoznam oblastí na podávanie projektov na obdobie 2006-2009:

I. CHOROBY SRDCA PĽÚC A CIEV

Najvýznamnejším patologicko-anatomickým substrátom chorôb srdca a ciev je ateroskleróza. Analýzy pilotných epidemiologických štúdií doteraz vykonaných na Slovensku ukázali alarmujúco vysoký výskyt závažných rizikových faktorov aterosklerózy. Navrhuje sa preto podporiť výskumné projekty zamerané na: a) sledovanie genetických a environmenálnych faktorov zúčastňujúcich sa na rozvoji aterosklerózy, b) sledovanie genetických a environmenálnych faktorov zúčastňujúcich sa na rozvoji diabetu 2. typu, c) uskutočnenie prospektívnu randomizovanú intervenčnú štúdiu zameranú na sledovanie farmakologického ovplyvnenia rizikových faktorov aterosklerózy; súčasne hodnotiť farmakoekonomické parametre intenzívnej a konvenčnej starostlivosti o pacientov s definovanými rizikovými faktormi aterosklerozy, d) sledovanie markerov včasného poškodenia myokardu.

V oblasti pneumológie je potrebné sústrediť výskumné zameranie na obštrukčné choroby pľúc – chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP) a bronchiálnu astmu: a) po epidemiologickej stránke zmapovať výskyt chronických obštrukčných pľúcnych chorôb na Slovensku, b) sledovať interakcie medzi genetickými faktormi a prostredím v progresii obštrukčnej ventilačnej poruchy, c) identifikovať patogenetické mechanizmy, ktoré prispievajú k rozvoju ochorenia. Výskyt aterosklerózy a jej komplikácií je u pacientov s CHOCHP vyšší ako v populácii osôb bez obštrukčnej ventilačnej poruchy. Súčasne je častá koincidencia CHOCHP s poruchami dýchania v spánku – obštrukčným spánkovým apnoe, ktoré je často asociované s artériovou hypertenziou a metabolickým syndrómom. Preto je potrebné sústrediť výskumné zameranie tiež na sledovanie ochorení asociovaných s CHOCHP a na jej tzv. systémové prejavy.

Sumarizácia preferovaných oblastí:

II. ONKOLOGICKÉ OCHORENIA

Nádorové ochorenia patria k hlavným príčinám smrti u obyvateľstva priemyselne vyspelých krajín. Slovensko zaujíma jedno z popredných miest na tomto zozname. Primárnym cieľom ozdravenia populácie v oblasti onkologických ochorení bude prijatie takých opatrení, ktoré by zdokonaľovaním diagnostických metód a terapeutických postupov čo v najväčšej miere znižovali progresiu a recidívy malígnych ochorení. To všetko pri použití čo najšetrnejších a kvalitu života pacientov čo najmenej zhoršujúcich liečebných metód. Relevantné vedecké činnosti v oblasti „Onkológia“ je možno zhrnúť pod názov: „Kvalitná a včasná diagnostika a cielená a bezpečná liečba nádorových ochorení pre zlepšenie života onkologických pacientov“. Ťažiskom navrhovanej charakteristiky vedecko-výskumnej oblasti bude:

Výstupom riešenia každého predloženého a schváleného vedecko-výskumného projektu v oblasti „Onkológia“ by mala byť snaha o zlepšenie diagnostických algoritmov, inovácia terapeutických protokolov, stále užšia individualizácia terapie a dosiahnutie zlepšenia kvality života a dĺžky prežívania onkologického pacienta.

III. CHOROBY SÚVISIACE S MATERSTVOM A DETSKÝM VEKOM

III. 1. a. Pôrodníctvo

Absencia národného perinatologického programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca priniesla už prvé negatívne výsledky. Popri výraznom, takmer 50% poklese pôrodnosti sme za obdobie 13 rokov po rozdelení Československa dosiahli takmer dvojnásobne horšie výsledky v perinatálnej mortalite a morbidite v porovnaní s Českou republikou.
Z pohľadu celospoločenských potrieb slovenského zdravotníctva je prvoradou úlohou v roku 2006 schválenie a prijatie vládou garantovaného Národného programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca.

Národný program starostlivosti o matku, plod a novorodenca zameraný predovšetkým na prenatálnu diagnostiku a liečbu plodu in utero prinesie zlepšenie kvality štatistických ukazovateľov perinatálnej mortality a morbidity zdokonalením prenatálnej diagnostiky intrauterinného ohrozenia zdravého plodu hypoxiou a súčasne aj zvýšenie kvality genofondu populácie včasnou diagnostikou geneticky podmienených a liečbou vrodených a metabolických ochorení plodu.

Dôležitou súčasťou perinatologického programu - Národného programu starostlivosti o matku, plod a novorodenca je aj ekonomický prínos vo forme znížených nákladov do zdravotnej a sociálnej starostlivosti o telesne alebo duševne postihnutého jedinca, pri včasnej prenatálnej diagnostike a účinnej intrauterinnej liečbe ohrozeného alebo postihnutého plodu.

III. 1. b. Gynekológia

Miniinvazívna chirurgia je operačná technika šetriaca pacientku pri zachovaní celého rozsahu chirurgického výkonu. Takýto postup dovoľuje intímny kontakt s operačným poľom, selektívny prístup ku tkanivám šetriacim lymfatický systém a vegetatívne nervstvo. Výsledkom je včasná rekonvalescencia, návrat k plnohodnotnému životu v pooperačnom období aj po radikálnych operáciách pacientok s onkologickým ochorením a endometriózou.

Ťažiskom navrhovanej vedeckej činnosti je:

III. 2. Detský vek

Cieľom vedeckého programu je stimulácia aktivít zameraných na podporu zdravia a zdravého štýlu života, zníženie negatívnych vplyvov životného prostredia a zvýšenie účinnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v záujme obmedzenia negatívnych dôsledkov chorôb. Podporujú sa akademické výskumné aktivity vychádzajúce z univerzitných inštitúcii a aplikujúce novšie biomedicínske poznatky, ako aj multidisciplinárne výskumné siete v pediatrickej praxi, zamerané na štúdium zdravotného stavu väčších populácii novorodencov, detí a mladistvých.

Program sa koncentruje na otázky:

Ku špecifickým vedeckým okruhom projektu patria:

Charakteristika očakávaných výsledkov riešenia:

IV. CHOROBY POHYBOVÉHO ÚSTROJENSTVA

Sledovanie autoimunitných syndrómov pri chromozomálnych aberáciach

Jedná sa o zaujímavý klinický problém z reumatologického hľadiska. Pri týchto chorobách sa často vyskytujú združené autoimunitné ochorenia ako je juvenilná idiopatická artritída, reumatoidná artritída a systémový lupus erythematosus, príp. dermatomyozitída/polymyozitída, najmä pri Klinefelterovom syndróme. U Turnerovho syndrómu sa môže vyskytovať juvenilná idiopatická artritída, alebo artritídy podobné reumatoidnej artritíde. Napokon pri Downovom syndróme býva časté postihnutie muskuloskeletálneho aparátu v podobe skeletálnych zmien, atlantoaxiálnej dislokácie, predčasného vývoja degeneratívnych zmien kĺbov, najmä koxartrózy, príp. artropatie, ktoré sú veľmi podobné juvenilnej idiopatickej artritíde. Včasná diagnostika a liečba porúch pohybového ústrojenstva pri vyššie uvedených chromozomálnych aberáciach pomôže zmierniť priebeh a zlepšiť prognózu týchto pacientov, hlavne čo sa týka zlepšenia kvality života.

Na výbere pacientov je vhodné spolupracovať s endokrinológom dospelých a detí, s SZU Centrom Downovho syndrómu. Títopacienti budú klinicky vyšetrení, stanoví sa profil autoprotilátok, hormonálne analýzy a podľa platných diagnostických kritérií sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť zápalových reumatických ochorení alebo prítomnosť kongenitálnej alebo familiárnej artropatie, juvenilnej idiopatickej artritídy, prípadne iných odchýliek zo strany chorôb pohybového ústrojenstva ako je hypermobilný syndróm, predčasná koxartróza, atlantoaxiálna dislokácia. Dôležité bude sledovanie terapeutických postupov zo strany bazálnej liečby pri výskyte autoimunitných chorôb pri chromozomálnych aberáciách ako aj špeciálne rehabilitačné postupy.

Diagnostika, klinický obraz, etiopatogenéza a terapia chorôb pohybového ústrojenstva asociovaných s infekciou vrátane reaktívnych artritíd

V. PRENOSNÉ CHOROBY A IMUNITA

Infekčné ochorenia sú v rozvinutých krajinách na treťom mieste za nádorovými a kardiovaskulárnymi chorobami ako príčina úmrtí v ľudskej populácii. Objavujú a budú sa objavovať nové druhy infekčných ochorení, vyvolané nepoznanými alebo novými agensami tak ako to bolo v prípade Lymeskej choroby, Legionárskej choroby, STSS, AIDS, vtáčej chrípky a ďalších.

Súčasné vedecké poznanie poskytuje dôkazy o tom, že infekčné ochorenia a poruchy imunity sa podieľajú tiež na vzniku ochorení kardiovaskulárneho systému, endokrinného systému a chorôb pohybového systému. Najnovšie poznatky z oblasti nádorových ochorení tiež svedčia o tom, že pri vzniku nádorových ochorení zohrávajú až v 70% významnú úlohu mikroorganizmy.

Efektívnosť terapie ochorení infekčnej etiológie sa oslabuje narastajúcou rezistenciou mikroorganizmov na antibiotiká a biocídy.

Výskyt alergických ochorení má výrazne stúpajúci trend. Stúpa výskyt kožných a respiračných alergií (bronchiálna astma), tak v dospelej ako aj v detskej populácii. Je preto absolútnou prioritou, aby každý štát vrátane našej republiky, umožnil rozvoj vedy - bádateľskej činnosti, ktorá by zásadným spôsobom prispela k:

VI. NEUROLOGICKÉ A PSYCHIATRICKÉ OCHORENIA

Cerebrovaskulárne ochorenia sú na Slovensku stále závažným medicínskym a socioekonomickým problémom, keďže na rozdiel od iných vyspelých štátov mortalita a morbidita nielenže neklesla, ale naopak, v niektorých skupinách obyvateľstva stúpla. I keď hlavné rizikové faktory a základné patofyziologické mechanizmy cerebrovaskulárnych ochorení sú spoločné s inými kardiovaskulárnymi ochoreniami, preukázateľne existujú špecifiká, ktoré si vyžadujú osobitný prístup k cievnym mozgovým príhodám. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

V súvislosti so všeobecným starnutím populácie zabezpečenie dôstojnej staroby je jednou z rozhodujúcich úloh modernej spoločnosti. Jedným z ochorení, ktoré mimoriadnym spôsobom znižuje kvalitu života tak staršej populácie ako aj časti populácie v produktívnom veku (vzhľadom na opatrovateľské povinnosti), sú demencie. Výskumné projekty by sa mali orientovať na:

Ochorenia medzistavcových platničiek a ich následky, t.j. kompresia miechy, v krčnej a hrudníkovej oblasti, respektíve miechových koreňov v driekovej oblasti, postihujú v rôznej miere prevažnú časť populácie a sú aj jednou z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti. Často vedú k invalidizácii. Základná príčina vzniku a ďalšej progresie degeneratívnych zmien medzistavcových platničiek nie je známa a jej objasnenie je úlohou vedeckého výskumu, ktorý v posledných rokoch prispel k pokroku v diagnostike i liečbe ochorení medzistavcových platničiek, a to ako v krčnej, tak aj v driekovej a hrudníkovej oblasti chrbtice. Do neurochirurgickej praxe sa zaviedli nové operačné prístupy a vyvinuli sa materiály určené nielen na stabilizáciu jednotlivých segmentov chrbtice, ale najnovšie aj ako funkčné náhrady medzistavcových platničiek. Je potrebné dôkladne uvážiť relevantné diagnostické postupy, indikácie konzervatívnej, respektíve chirurgickej liečby, typy operácií, druh použitého materiálu určeného na implantáciu a overiť všetky tieto faktory randomizovanými klinickými štúdiami.

Na Slovensku tvoria pacienti s psychickými poruchami 11 % všetkých chorých, napriek tomu sa vedeckej problematike psychických porúch v SR venuje marginálna pozornosť. Je potrebné zamerať sa v nasledujúcom období na nasledovné vedecké úlohy a zabezpečiť implementáciu princípov Národného programu pre rozvoj duševného zdravia do vedecko-výskumných programov:

VII. TRANSPLANTÁCIE ORGÁNOV, TKANÍV A BUNIEK

Trend vývoja transplantácií čiastočne zachytilo aj Slovensko, o čom svedčia najmä transplantácie obličiek, kostnej drene, srdca, menej už iných orgánov (pečeň, pankreas, pľúca), ktoré sa robia okrem Bratislavy aj v Košiciach, Banskej Bystrici a napokon aj v Martine. Vývoj transplantológie pokračuje ďalej tak v rovine výskumnej, ako praktickej aj organizačnej. Slovensko si nemôže dovoliť zaostávanie v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej medicínskej oblasti najmä teraz, keď sa už stalo členom Európskej únie a snaží sa dostať do jej transplantačných spoločností. Výskum v oblasti transplantológie by sa mal koncentrovať najmä na tieto okruhy problémov:

VIII. GENOMIKA A PROTEOMIKA

Sekvenovanie ľudského genómu otvorilo novú éru v humánnej biológii a ponúka obrovské možnosti na zlepšenie ľudského zdravia. Vo vývoji ochorenia hrá úlohu genetická predispozícia, environmentálne faktory vrátane výživy, životný štýl a interakcia medzi genetickými faktormi a prostredím. Medicína budúcnosti bude génovo orientovaná, a to od prevencie, cez diagnostiku až po terapiu. Skoré poznanie vnímavosti k určitému ochoreniu ponúkne širšie terapeutické možnosti pri využití tradičného skríningu, pozorovacích metód a génovej terapie.

Na Slovensku treba podporovať výskum v oblasti medicinskej genomiky a proteomiky slovenskej populácie, aby sme v budúcnosti neboli závislí od importu technológií a vedeckých poznatkov. Rozvoj molekulovej medicíny patrí k prioritám Európskej komisie. V rámci prípravovaného 7-eho Rámcového programu vznikol v roku 2005 v Európskej komisii nový sektor „Inovatívna medicína“. Jeho cieľom je vybudovanie silnej infraštruktúry a podpora aplikovania poznatkov molekulovej medicíny do prevencie, diagnostiky a terapie pre vybudovanie základov personálnej medicíny. O význame podpory tejto oblasti výskumu svedčí aj to, že genomika a biotechnológie pre zdravie sú prvou tematickou prioritou v prebiehajúcom 6. rámcovom programe EÚ, kde sú výskumné aktivity zamerané na tieto oblasti.

Prioritné sú nasledovné oblasti:

Špecifické tématické okruhy

IX. VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO

Medzi determinanty zdravia, ktorých účinky je nutné sledovať vedeckými prístupmi, patria najmä: sociálne, ekonomické a kultúrne prostredie, vzdelanie, spôsob života a podpora zdravia, vrodené a dedičné faktory, stravovanie a výživa, infekčné choroby vo vzťahu k zmenám klímy a životného prostredia, k chudobe a k zdravotnej starostlivosti, nekontrolovanej urbanizácii, správaniu ľudí, globalizácii (cestovanie, obchod), možný prenos zo zvierat na ľudí, environmentálne zdravie (životné podmienky a zdravie), zdravotná starostlivosť (preventívna a kuratívna medicína, paliatívna starostlivosť).

Odporúčame orientovať výskum na:

Environmentálne zdravie

Vzhľadom na z minulosti zdedené znečistenie životného prostredia Slovenska, životný štýl slovenskej populácie obsahujúci mnoho nezdravých prvkov a chorobnosť asociovanú s určitou etnickou skupinou, pri štúdiu treba vychádzať z najnovších poznatkov o patogenéze širokého spektra chorôb, kde najvýznamnejšiu úlohu hrá interakcia medzi génmi príslušného jedinca a faktormi prostredia. Faktory prostredia sa ponímajú v najširšom slova zmysle a teda vrátane tak chemických, fyzikálnych a biologických komponentov ako aj prvkov životného štýlu. Táto interakcia vedie ku vzniku väčšiny chronických degeneratívnych chorôb. Podporia sa vedecké aktivity zamerané na poznanie:

Prioritou bude objasňovanie vzťahov medzi životnými podmienkami a zdravím populácie, resp. populačných skupín, identifikácia a kvantifikácia zdravotných rizík, vypracovanie adekvátnych vedecky podložených intervencií na znižovanie týchto rizík a vyhodnocovanie ich efektivity. Konkrétne pôjde o: indikátory zdravia populácie využiteľné na medzinárodnej úrovni, prevencia obezity detí a mládeže, primárna prevencia diabetu, osteoporózy, kardiovaskulárnych chorôb, kombinovaný účinok chemických faktorov v životnom prostredí, neskoré účinky chemických látok, monitorovanie saturácie obyvateľov vybranými mikro- a makronutrientami, zdokonalenie zdravotníckeho informačného systému na identifikáciu determinantov zdravia v oblasti neúmyselných úrazov a násilia, vypracovanie programov hodnotenia efektivity preventívnych aktivít a intervenčných programov zameraných na znižovanie zdravotných rizík, vypracovanie kritérií duševného zdravia a programov na jeho podporu a prevenciu syndrómu burn-out a suicídií.

Ďalšou prioriou budú návrhy zamerané na špecifiká detskej populácie a potrebu jej ochrany, návrhy zamerané na biomarkery expozície, efektu a vnímavosti.

Epidemiológia infekčných a neinfekčných chorôb

Podporia sa návrhy zamerané na tieto témy:

Efektívnosť a vedľajšie účinky vakcín, rizikové faktory pri výskyte salmonelóz, nákaz prenášaných kliešťami, Ehrlichióz, aseptických meningitíd, doposiaľ nesledovaných exantémových infekcií, Coxsackie vírusových infekcií, vtáčej chrípky, prevencia nozokomiálnych nákaz, katétrové sepsy, mikróbový profil zdravotníckeho zariadenia a rezistencia na dezinfekčné látky, bodné poranenia zdravotníckeho personálu a prevencia profesionálnych chorôb, jednodenná chirurgia a problematika nozokomiálnych nákaz, epidemiológia úrazov (dopravných, domácich, športových), depresií, hypertenzie, efektívnosť intervencií u osôb s identifikovaným rizikom hypertenzie, ischemickej choroby srdca a cievnych chorôb mozgu.

Návrhy na vedecké projekty majú byť koncipované tak, aby sa epidemiológia ponímala ako zisťovanie jestvujúcich foriem informácií o chorobách, ich rizikových faktoroch a rozdelenie chorôb v populácii podľa miesta a času a navrhovanie optimálnych spôsobov ich zberu, analýzy a využitia v zdravotnej politike. V tejto súvislosti prioritu budú mať prístupy založené na geografickom informačnom systéme.

Zdravie pri práci

Výskum a ním získané nové poznatky majú prispievať k ochrane a podpore zdravia pracujúcej populácie a tým aj k rozvoju zdravia celej populácie, k zvyšovaniu práceschopnosti a zlepšovaniu zdravotnej spôsobilosti na prácu aj v súvislosti s predlžovaním veku odchodu do dôchodku, k zábrane predčasného odchodu zo zamestnania zo zdravotných dôvodov, k zlepšovaniu kvality života ľudí v produktívnom, ale aj poproduktívnom veku.

Podporia sa návrhy zamerané na tieto témy: AIDS, multirezistentná Tbc, hepatitis C ako profesionálne ochorenie, choroby z jednostranného nadmerného dlhodobého zaťaženia, dôsledky a prevencia profesionálnych mikrotráum, endotoxické reakcie (OTS) a vnímavosť voči chemickým látkam, kombinované účinky chemických látok, mužská infertilita a jej profesionálne aspekty, určovanie princípov a vedecky podložených limitov záťaže faktormi pracovného prostredia, princípy zabezpečovania a hodnotenia psychosociálnej kvality práce a pracovných podmienok, syndróm chorých budov, profesionálna alveolitída, mentálne zdravie pracovníkov, jeho indikátory, ochrana a podpora, psychický stres pri práci so zobrazovacími jednotkami a jeho prevencia, psychický stres a odolnosť voči infekčným chorobám, psychický stres a nádorové ochorenia, elektromagnetické polia a rakovina, ich účinky na reprodukciu, elektrický ekzém, nové zdroje poškodenia sluchu, psychosociálne faktory na pracovisku, kritériá a indikátory pohody na pracovisku, kombinované účinky profesionálnych a environmentálnych faktorov a spôsobu života na zdravie pracujúcej populácie, starnúca populácia a práca, optimalizácia pracovných podmienok, zdravotné kritériá na zaraďovanie do práce v jednotlivých profesiách.